Úvodné slovo kapitána (mínus 308 dní do akcie)

Niekoľko rokov dozadu som mal to štastie byť v Benátkach. Miesto, ktoré každého chytí za srdce. Bol som tam dokonca v čase karnevalu, najväčšej mestskej udalosti.

Benátky boli úžasné, historické, romantické a predsa sa nikdy nevyrovnali neskoršej návšteve Amsterdamu, ktorú som absolvoval v sychravom počasí...
... a predsa, z Amsterdamu - Benátiek severu som cítil niečo viac.

To nebolo mesto tak urputne tažiace zo svojej histórie a kanálov a následne turistického ruchu. Bolo to štandardné veľkomesto, ktorého voda a kanály sa stali jeho prirodzenou súčasťou. Vidieť plné kanály všemožných farebných hausboatov a cítiť ako má ten reálny život blízko k vode, povedľa ktorej prúdia milióny bicyklov, množstva ľudí a aút bolo jednoducho vzrušujúce. Večer je možné zaspávať na terase svojho hausboatu, či v súkromí vlastnej lode priamo v centre veľkomesta, kde je život jednoducho akýsi iný.

Vtedy ma prvý krát prepadla myšlienka, že raz sa tu chcem vrátiť, avšak už nie suchou nohou. Chcem byť chvíľku súčasťou tohto vodného sveta. Predstava, ako sa pomaly plavím po týchto mestských kanáloch a vidím svet z inej strany. Do dnes si viem tento obraz reálne vybaviť.

O niekoľko rokov neskôr som v jachtárskom časopise čítal o veľkom medzinárodnom festivale AMSTERDAM SAIL, stretnutí rôznych typov lodí z celého sveta, ktorý sa koná len raz za 5 rokov. Bolo by úžasné v deň otváracieho ceremoniálu byť medzi týmito loďami a plaviť sa po boku repliky plachetnice, ktorá objavila Ameriku, či po boku armádnej ponorky. Bolo by úžasné byť tam ako slovák, pre mnoho prímorských štátov jednoducho "suchozemec".

Moja predstava sa čím ďalej tým viac stávala reálnejšou.

V roku 2009 sa mala dostavať moja druhá loď (ak počítame len tie väčšie :), ktorá by túto plavbu bola schopná zvládnuť. Mali sme rok na jej testovanie a v roku 2010 bol hlavný plán AMSTERDAM SAIL. Loď a posádka už bolo jediné, čo chýbalo k splneniu tohto sna. Bohužial sled udalostí moje plány zmaril a loď sa nakoniec prvý krát dostala na vodu až koncom leta 2009 aj to len na jednu skúšobnú plavbu. Tým sa začali mnohé komplikácie, no príprava na plavbu stále prebiehala.

Plánovanie plavby

Začínam reálne plánovať, či je možné takúto plavbu vobec zrealizovať.
Aké sú možné trasy, čo to znamená časovo, ale aj finančne?
Je až neuveriteľné koľko času, prehľadaných informácii na internete zaberie prísť vôbec na to, kadiaľ sa plaviť, aby to nebola plavba na 3 mesiace, aby bola aj bezpečná aj zaujímavá a predovšetkým, aby bola vôbec možná pre takúto loď.
V dnešných dňoch mám jasnú trasu, viem približné časy potrebné na preplavbu a viem možné nástrahy, ktoré ma čakajú.
Tak ako skúmam trasu, či ma niekde neprekvapí nízka podjazdná výška mostu, či niečo iné, vyklikávam si v Google Earth zaujímavé miesta a ďalšie body, ktoré mi na trase importované v GPS pomôžu lepšie plánovať denný program.
Množstvo faktov, ktoré pri tom vyskakujú je enormné. Zaberá to naozaj veľmi veľa času a jediné, čo ma teší, že sa týmto sám vzdelávam, posúvam. Obrázky z Panoramia, ktoré pri tom vidím ma len viac a viac utvrdzujú v tom, že táto námaha bude stáť za to.

Uvedomujem si, aké vzrušujúce by bolo ísť na takúto expedíciu bez akýchkoľvek informácií, ale na druhej strane by to bolo aj dosť stresujúce.
Čím viac tú trasu skúmam, viem, že tam bude i tak dosť unikátnych zážitkov a nepredpokladaných udalostí, ktoré budem musieť riešiť.

Posádka

Rodinka sa zišla na vianoce...
Nenápadne predstavujem svoj letný plán ešte ako človek, ktorý si tíško za oponou, bez akéhokoľvek záujmu ostatných prikladá tehličku k tehličke a buduje niečo naozaj veľké.
Uz si tu veľkosť začínam uvedomovať...
Nastáva boom... Zo dňa na deň mám posádku. Nikto sa nápadne nikde netlačí, ale v kútiku duše všetci chcú ísť. Waw...
Je to úžasné, ale zároveň stresujúce. Už to nie je "One man show". Už je to projekt, už mám posádku a ja som kapitán a to už je zodpovednosť...
Pomaly sa formuje prvá skupina - deti (cesta tam) a druhá skupina rodičia s pracovným názvom "dôchodcovia" na cestu späť.
Doteraz som nad celou plavbou pracoval a rozmýšľal sám. Bol to môj dlhodobý sen a pomaly som si ho napĺňal, teraz sa všetko neuveriteľne rozbieha.

Príprava lode na plavbu

Plavba je závislá na lodi a loď bola nepredpokladane dokončená oveľa neskôr.
Všetko sa časovo natiahlo...
Konečne je loď doma. Prevzal som ju ako plne funkčnú stavbu, nie však plne vnútorne, kozmeticky a prakticky pre takúto plavbu a pod. dokončenú.
Aj keď nás čas tlačí, verím v úspešnosť a zrealizovateľnosť celej plavby i keď už od začiatku mnoho vecí nepostupuje úplne hladko.

Plne sa púšťam, alebo s časťou posádky púšťame do rôžnych teoretických plánovaní ako aj do reálnej dostavby lode.
Od skrutkovača, cez vŕtačku, zváračku až po hoblík, ktorí poniektorí držíme prvý krát v ruke pripravujeme loď na jej veľký deň.
Po čase je naozaj vidieť pokrok a loď sa stáva stále praktickejšou, pohodlnejšou a lepšie pripravenou na plavbu. Zoznam prác potrebných vykonať do vyplávania smer Amsterdam je stále veľmi veľký no viditeľne sa zmenšuje.

Niekedy mám pocit, že sa to už nedá časovo zvládnuť, stihnúť a tak ma veľmi teší pomoc všetkých ľudí...

India a Nepál

V rámci oddychu som 2 týždne spoznával Indiu a Nepál. Okrem slona, Jeepu, rikše, motorikše, miestneho polorozpadnutého autobusu, či dokonca metra v Dillí som sa niekoľko krát viezol loďou. A nie hocijakou. Takou vyrezanou z jedného kusu dreva pomedzi krokodíly, trošku väčšou pomedzi mŕtve telá plávajúce v rieke Ganga až po raftovanie na rozbúrenej rieke Trissuli, kde sme takmer utopili jedného člena posádky.
Jedno mi však v súvislosti s našou plavbou tento zájazd dal určite. Keďže to bolo o denno-dennom aj niekoľko hodinovom presúvaní (väčšinou 5 hodín a viac denne), v mnohom mi to pripomínalo našu plavbu a zhodnotil som, za akých podmienok sa to prežiť dá.
Zároveň mi to ukázalo, že či sa táto plavba (z pohľadu bežného Nepálčana bezvýznamný výstrelok Európanov) zrealizuje, alebo nie, existujú iné hodnoty. Z pohľadu Nepálčanov je tá najvýznamnejšia práve rodina a rodinné vzťahy...

Deň D - Prvá skúšobná plavba novej lode

Už týždeň čakáme kým klesne voda v Šírave, aby vôbec bola povolená plavba. Hneď v prvý deň, keď voda poklesne o 2cm pod povolenú hranicu vyrážame.
Je to v skutočnosti 4-tá plavba novej lode, avšak tu na Slovensku naša prvá. Prvý krát si v kľude otestujeme všetky jej vlastnosti.
Nie som nadšený ani sklamaný. Loď je použiteľná. Keby som bol laik v tejto oblasti určite žasnem nad tým aké produkuje rýchlosti, preťaženia v zákrutách, ako sa chová na vlnách, či pri pomalej jazde...
Keďže sa však vyznám trošku viac, viem, že určitými úpravami sa dá z tejto lode vyťažiť ešte viac. Neskôr to končí pri pílke, premiestňovaní záťaže a rôznych testoch.
Miestnymi rybármi sme pri ďalšej plavbe označení ako dealeri minerálok, keď vidia ako z lode vyťahujeme cca 500kg balených vôd, vypúšťame cca 120l vody z nádrží a to ešte máme ďalších 300kg nafty. Pitný režim mám teraz zabezpečený až do Vianoc :)
Minerálky krásne poslúžili ako simulácia rozloženia záťaže (ľudí, batožiny atď.) a teraz bez problémov vieme, za akých podmienok loď zvládne plne naložená 5 ľudí na plavbe do Amsterdamu a späť.
Rozložiť záťaž na vysokej lodi je doslovne umenie. V každom móde (rýchlosti, vlnách, vetre) je vhodné niečo iné a ja som si to chcel overiť, tak aby som vedel robiť čo naj kompromisy. Pre zaujímavosť len motor pri strednej rýchlosti produkuje taký točivý moment, že vyváži cca 250kg (loď v kľude naklonená vľavo pod tiažou troch ľudí sa po rozbehu silou točivého momentu motora vyrovná ako keby tam nikto nesedel). Na svoje parametre mu je to samozrejme odpustené.
Ako hodnotia iní, je to zvukovo čistá Karosa, ale len kým sa to nerozbehne, potom je to Boeing. 6,5 litrový osemválec s kompresorom točiacim sa až na 15.000 otáčok, to má zvuk po akom túži kopa tuningárov :)

Šíravský týždeň na lodi a nočný prepad

Už vieme ako sa loď správa, no je niečo úplne iné na nej prežiť mesiac. Zopár dní na lodi vyriešilo mnoho teoretických problémov a pridalo ďalšie riadky do nášho zoznamu prác.
Zároveň sa odhalili nedostatočne dotiahnuté skrutky, či hadice, vďaka ktorým sme si raz nasimulovali aj potápanie lode... To bol stres :)
Pomaly sa začína budovať systém fungovania na lodi. Už len to ako si v kuse nedonášať špinu do lode, či ako nastúpiť spredu do loďe, keď predok je vo výške hlavy chcelo trochu kreatívy, ale zjavne všetko začína prinášať svoje ovocie. Mal som dokonca to "šťastie" zažiť nočnú búrku. V tom čase mi nebolo všetko jedno, ale dnes si tej skúsenosti vážim.
Zažil som dokonca aj prvý prepad lode. Zobudiť sa o druhej v noci zakotvený 100m od brehu s cudzími ľuďmi na palube, to sa snád môže stať len na Šírave po riadnom nočnom žúre.
Aspoň je jasné, že do povinnej výbavy lode treba pripísať harpúnu na nafukovačky nočných plavcov.
Týždeň na lodi skončil záchrannou akciou (maličká porucha lode s ďalekosiahlymi následkami). Následné ťahanie lode na vozík počas búrky stálo za to. Keď 5 ľudí bojuje po plecia vo vode s jednou loďou, značí to, že je silný bočný vietor...
... a tiež že silu prírody netreba nikdy podceňovať...

Pokazené auto, ktoré ma ťahať loď

Ťahať 3,5tony (loď s vozíkom) zapadnutej do Šíravského bahna môže mať neželané následky hlavne, keď skúseností ešte nie je dosť. Výsledok zničená spojka...
Ohhh, ale sa nám ta cesta komplikuje...

Oprava lode

V súčasnosti je potrebné vykonať opravu prepojenia motoru a Z-náhonu. Stále nie sú presne jasné následky poruchy zo Šíravy. Je isté, že nám táto oprava zožerie min. týždeň z času, ktorý je tak potrebný pre ukončovanie prípravy lode na plavbu.
Mnoho vecí sa od začiatku v súvislosti s plavbou komplikuje a to od vecí súvisiacich s loďou až po posádku, ktorá sa zhodou okolností začína rozpadať. Stále však verím, bojujem a dúfam v úspešný koniec. Či ideme proti osudu a ten nás stále viac a viac napomína, alebo si dokazujeme, že nás hoc čo nepoloží (neodradí) ukáže až čas...

Idioti na plavbe kolem sveta

"Ten, kto nerozumie prírode, ide študovať biológiu. Ten, kto nerozumie sám sebe, ide študovať psychológiu. A ten kto nerozumie ničomu ide na more." Týmito slovami charakterizuje päťročné putovanie plachetnice Victoria svetovými moriami jeden z účastníkov dobrodužstva a autor knihy Idioti na plavbě kolem světa, Ivan Orel. A aby to nemali príliš jednoduché, tak si Viktorku, ako Victorii hovorili i sami postavili. Bez veľkých skúseností, peňazí sponzorov a humbuku médií. Aj preto si občas hovorili Idioti a nemysleli to ako nadávku.
Victoria znamená víťazstvo a ich Viktorka je nemalým víťazstvom vytrvalosti a odvahy partie ľudí osudom náhodne vybraných. Je dôkazom toho, že keď niečo skutočne chceme dokázať, tak to i dokážeme. Stačí poriadne zatlačiť (a neposrať sa pri tom).

Toto je citácia z úvodnej časti hore menovanej knihy. Dnes viem, že oprava lode, aj keď sa nakoniec jedná (našťastie) len o roztrhanú pevnú spojku (slabo dimenzovaný kus plechu) motora a Z-náhonu sa časovo natiahne a nám sa na prípravu lode na plavbu nezvýši možno ani týždeň a to je aktuálne loď v stave, že napr. neexistujú ani dvere do WC a pod.
To už len za seba môžem povedať, že by to bol pre mňa ťažký oriešok :) Keď vyplávame nebude nič 100%-tne otestovaně a naše skúsenosti s loďou budú takmer nulové. V tomto mi to prípomína práve hore spomínaných Idiotov. Budeme mať s nimi mnoho spoločného a naše dobrodužstvo na plavbe do Amsterdamu bude o to väčšie. Verím a teraz si trochu prepožičiam slová, že keď niečo skutočne chceme dokázať, tak to i dokážeme, len budeme musieť poriadne zatlačiť...

pozn. Victoria je 22,5m dlhá a 60 ton vážiaca replika drevenej plachetnice Victoria, ktorá ako prvá oboplávala zemeguľu. V roku 1519 sa 5 lodí a 250 mužov vydalo na strastiplnú cestu. O 3 roky neskôr sa vrátila sa len jediná loď s 18 mužmi na palube - Victoria.

Naša vodná cesta nám vyschla

800km z našej cesty sa má odohrávať na rieke Labe a tá doslovne vyschla. Po vlne horúčav kleslo Labe v niektorých miestach, ktorými sa budeme plaviť až na cca 60cm. Súčasné stavy vody sú podľa Pavla Jansa z dispečinku Povodia Labe najnižšie od vzniku Vltavskej kaskády, t.j. od päťdesiatych rokov. Po tom ako sa pokazila loď, následne auto, ktoré malo ťahať loď k Labe, neskôr sa zase pokazila loď, posádka sa rozpadá a medzitým sa udialo mnoho ďalších zaujímavostí by sme asi nemali byť prekvapení, že v čase nášho výletu voda v Labe klesne na 60 ročné minimum. Labe pritom ešte pred mesiacom malo v týchto miestach hladinu o 4 a pol metra vyššie.
Môže sa snáď niečo skomplikovať ešte viac?

V Dečíne sa vynoril tzv. "hladový kameň". V minulosti na neho ľudia vytesávali značky a nápisy varujúce pred ťažkým obdobím. Vynorenie kameňa bolo symbolom sucha, neúrody a tiež straty práce pre lodníkov. Najstarší čitateľný nápis je z roku 1616. K najznámejším patrí nemecký "Wenn du mich siehst, dann weine - Keď ma uvidíš zaplač" a český nápis, ktorý nechal v období prvej republiky vytesať predajca vodných čerpadiel: "Neplač holka, nenaříkej, když je sucho, pole stříkej".

Naozaj sa nám to krásne graduje a mám pocit, že už som sa na túto hru aj naladil. Už si tie všetky problémy a prekážky začínam užívať a v mnohých prekážkach začínam vidieť plusy... Tak napr. porucha lode bola taká, že ak by sa nestala teraz, určite by sa stala v prvých kilometroch na Labe. Inými slovami, som rád, že sa loď pokazila (práve teraz a nie až potom).

Zamýšľam sa nad tým, či má toľko sily, predsavzatia, či optimizmu aj posádka, či sa celá cesta nezruší, keď to aktuálne vyzerá tak, že polovica cesty je technicky nezrealizovateľná... Oproti pôvodným veľkolepým plánom sa toho asi mnoho zmení, aj keď ešte nič nie je stratené.

Keďže sme Labe mali prekonávať v rýchlosti asi 40km/h, je pre nás bezpečná minimálne 2,5m hlboká voda. Plaviť sa v 60cm vode znamená plaviť sa rýchlosťou cca 7km/h a občas sa i tak šúchať o zem. Ak by sme Labe touto rýchlosťou mali splaviť v požadovanom termíne, mali sme už pred týždňom byť na vode, lebo cesta po Labe by nám trvala tri týždne oproti plánovanému týždňu.

Už teraz v hlave rozmýšľam nad alternatívnymi možnosťami, lebo podľa informácií, ktoré mám (o.i. dlhodobá predpoveď počasia) sa situácia do nášho vyplávania nezlepší...

Nečakaný pracovný výjazd do Komárna

Len päť dní pred našim odchodom mala byť oprava lode ukončená a chystali sme sa na poslednú skúšobnú plavbu. O to viac som bol šoknutý neočakávaným telefonátom, že loď bude dokončená až o tri dni neskôr.
Čo teraz?
Prvý chaos v zmysle nikde sa nejde vystriedalo triezve uvažovanie, že ak tu loď dostaneme v nedeľu, tak ju proste nestihneme dokončiť ani do kritického stavu potrebného pre ako tak pohodlnú plavbu.
Okrem Peťa, ktorý bol viazaný inými povinnosťami sme sa nakoniec rozhodli, že vyrazíme do Komárna a budeme loď dorábať v pre nás poľných podmienkach paralelne s čalúnnikom, ktorý na nej ešte dorábal strechu.
Nasťahovali sme sa mu na dva dni na pozemok len o málo väčší ako rozloha lode a za 2 dni sme nakoniec stihli naozaj množstvo vecí.
Ubytovanie cez noc v miestnom penzióne sme mali perfektné v mega izbe s cca 1600 naladenými satelitnými programami (väčšina samozrejme nešla) na pružinových posteliach, ktoré v noci praskali pod ušami. Celé dva dni sme si užívali dobroty miestnej kuchyne a za seba môžem povedať, že mi naozaj chutilo. Až na tie dookola maďarské hitovky v miestnej reštaurácii som sa cítil príjemne ako na výlete i keď to bola kvalitná pracovná cesta minimálne počtom denne odrobených hodín na lodi.

Dunajská skúšobná jazda a ďalšie problémy na dosah

Loď je konečne dokončená. Teším sa a desím zároveň ako ju vložíme na vodu.
Nedesil som sa zbytočne. Vchod je dostatočne strmý na to, aby 3,5 tonový kolos (loď + vozík) ťahal plne zabrzdené 2,5 tony ťažké offroad auto dolu kopcom až smerom do vody. Našťastie sme to zvládli a auto sme neutopili.
Počas skúšobnej jazdy keď testujeme všetko od motora, náhonu, sonarovej sondy až po chlebíčky s pomazánkou si užívame veľké lode plaviace sa Dunajom. Jedna robí naozaj kvalitné vlny, ktoré prelietavame vo vzduchu a osviežení vodou Dunaja (jedna z vĺn nás dokázala ostriekať až dnu v tejto dosť vysokej lodi) si to v adrenalínovom opojení užívame.
Ako to už býva, ďalší problém čakal "za rohom". Loď začína nepríjemne vibrovať. Po podrobnejšom skúmaní vyjde najavo, že problém spôsobuje vrtuľa, ktorá sa jemne kýve. Zhodnotil som, že sa asi jemne uvoľnila (asi som ju slabo utiahol, keď som ju menil)...
Jedno je už isté. Vytiahnuť loď cez ten istý vchod bude pre nás nemožné, čo spúšťa lavínu zážitkov smerujúcu k tomu, že sa loď nakoniec vytiahne na inom mieste. Krásny nový vchod niekoľko km od Komárna však pre nás chystá prekvapenie - končí sa len pár cm pod vodou :(
Zatiaľ v tejto hre za každým nepríjemným zážitkom nasleduje predsa len rozriešenie situácie. Len 50m od krásneho betónového no pre nás nepoužiteľného vchodu je skrytá zátoka, ktorou nakoniec loď vytiahneme úplne bez problémov. Večer vyrážame smer Košice. Z poslednej časti cesty si snáď pamätám len čipsy, ktoré ma prebrali z polospánku v ktorom som od únavy auto ťahajúce loď plnoautomaticky riadil.
Príjazd domov niekedy cca pred druhou v noci určite nie je príjemným ukončením výletu pre tých, ktorí musia ráno vstávať do práce.
Ó ako som rád, že ja v pondelok nemusím.
Nakoniec od stresu ako je to s tou vrtuľou, ktorá môže ohroziť našu cestu vstávam ráno o siedmej :)

Zase pokazená loď (mínus 2 dni do akcie)

Môj predpoklad, že vrtuľa sa kýve, lebo je uvoľnená bol bohužiaľ nesprávny. Kýve sa kvôli rozpadnutému ložisku v náhone. Vzhľadom na to, že sa jedná o takmer nový náhon a do ničohe sme nebuchli hodnotím, že problém musel súvisieť s predchádazajúcou poruchou. Pravdepodobne po roztrhnutí spojky došlo k nejakému rázu, ktorý postupne dorazil aj ložisko, v úplne inej časti náhonu.

Dva dni pred odchodom je celá naša plavba kriticky ohrozená. Pri všetkom čo sme už zažili ma to snáď už ani neprekvapuje, ale príjemné to určite nie je.

Firma, ktorá loď opravovala sa ponúka, že dôjde až do Košíc a opraví vec na mieste deň pred plánovaným odchodom. Len aby to bola posledná porucha... Na žiadne skúšobné plavby už nie je čas.

Chaos na tretiu

Predposledný deň pred odchodom.
Zatiaľ čo sa jedna skupina snaží niečo dorobiť na lodi, iní umývajú (z môjho pohľadu až leštia) loď, ďalší lepia nálepky sponzorov a to sa ešte paralelne čistí auto.
Okolo jednej lode sa v jednom čase točí 13 ľudí + pes a občas je to už na hranici chaosu.
Deň, keď sa naozaj spravilo veľa, za čo všetkým patrí vďaka, avšak deň, za ktorým nasleduje posledný deň pred odchodom, keď toho treba stihnúť ešte viac.
Okolo lode to vyzerá ako na rušnej stavbe. Na jednej strane by bodol ešte jeden deň, veď ja už snáď nestíham ani vyprať a zbaliť veci, no na druhej strane sa teším na deň odchodu.
Paradox je, že je stále pokazená...
Nech už bude stav dokončenia a prípravy lode akýkoľvek bude to prvý deň bez chaosu, že treba ešte niečo zajtra stihnúť a že sa celkovo mnoho vecí vôbec nestíha. Teším sa na ten deň už viac s ohľadom na tento fakt, ako preto, že sa chystáme na nejaký veľkú plavbu. Z tej mám čím ďalej tým väčšie obavy, lebo chcem, aby všetko dobre dopadlo, no pri tom, čo sme si už všetko s tou loďou zažili človek nikdy nevie :)

Dnes sme mali odísť

Dnes ráno o 10:00 bol naplanovaný odchod. Už včera však bolo jasné, že vplyvom hlavne poruchy na lodi a toho, že sa oprava poriadne pretiahla sa loď nestihla uviesť do stavu, v ktorom by plavba bola aspoň ako tak pohodlná.
Dorábali sme ešte skrinky, poličky, síce na kolene a občas aj šialene vyzerajúce, ale plne funkčné. Teda hlavne tie, čo robili ostatní. Mne to asi už z toho stresu, že som myslel na 200 vecí naraz myslelo tak, že zadania, ktoré som zadával ja boli vrcholne nepresné. Zmýliť sa pri meraní cca metrovej vzdialenosti o cca 10 cm to bolo to najmenšie z toho, čo som v ten deň dopackal.
Kopa ďalších maličkostí zabrala ďalší a ďalší čas a náš čas odchodu sa stále viac a viac preťahoval.

Len zbaliť každého člena posádky a množstvo vecí, ktoré berieme zabralo hodiny. Do útrob lode sa toho zmestilo neúrekom. Môj tajný priestor plný dobrôt na občasné zakusnutie síce už nie je tajný, ale hlavne, že je veľký a plný.

Loď nie je vo vnútri krásna, ale má taký expedičný nádych. Myslím, že bývanie v nej bude v mnohom praktickejšie ako v plne dokončených drahých jachtách takejto kategórie, kde kopa maličkostí potrebných pre praktické prežitie na lodi nie je, lebo by narušila milionársky dizajn.
Najťažšou časťou je asi servisný kufrík. Označenie dvoch veľkých boxov plných rôznych nástrojov, pomôcok a kadečoho, aby sme na tejto plavbe boli pripravení už naozaj na všetko. Snáď nás už nič vážne nečaká...

Odchádzame, alebo nie?

Je 20 hodín večer a s 10 hodinovým meškaním už prebieha posledné lúčenie. Šup do auta a ťaháme loď smer Čechy. Alebo predsa nie? Na poslednú chvíľu ešte niektorým prehovoril do duše močový mechúr. Tak ešte malé odsunutie našej veľkej chvíle. Posledné fotečky.
Loď už je vytiahnutá za bránou pozemku kde štandardne parkuje, čo nie je zas úplne jednoduché. Je to manéver, na ktorom sa vždy podieľa viac ľudí. Táto najťažšia časť naštastie dopadla bezproblémovo. Rýchlo nastupovať a ide sa...

Prešli sme prvých 30 metrov našej zopár tisíc kilometrovej cesty a dostali sme defekt! Nie hocijaký. Pneumatiku roztrhlo tak, že je úplne nepoužiteľná. Ja už neviem...
Naše zážitky sú šialené v kuse už mesiac pred odchodom. Bohužiaľ mnoho z nich by som zaradil do kategórie neželané. Už to začína mať príchuť toho, že sa vôbec nejedná o náhodu, ale že proti nám pracujú snáď všetky fyzické i nefyzické sily.

Opravu budeme riešiť až ráno. Čas nášho odchodu je v tejto chvíli neznámy.

čítali ste časť prvú, pred plavbou...
pokračujte v čítaní výberom z dolnej ponuky

ČASŤ PRVÁ Pred plavbou... O tom, koľko vecí sa môže zakomplikovať, kým vyrazíte na svoju životnú plavbu, alebo ako pomaličky a cez aké prekážky sa zhmotňuje naozaj veľký námornícky sen.

ČASŤ DRUHÁ Plavba... Plavba po riekach, kanáloch, jazerách i moriach v slnku, zime, daždi i vetre... Popod otváracie mosty, cez desiatky plavebných komôr, vodným aquaduktom, alebo keď sa sen plní...

ČASŤ TRETIA Amsterdamské vyvrcholenie O samotnej akcii Amsterdam Sail, o zhmotnení krásneho snu a tom, že aj keď ste vyhrali nie je ešte zážitkom koniec, lebo to pravé posádku čaká až po vystúpení z lode :)