Strict Standards: Non-static method Configure::getInstance() should not be called statically in /nfsmnt/hosting1_2/2/2/22faefc2-42a2-42e8-9065-5fa3aa24e616/plavba.sk/web/amsterdam/cake/bootstrap.php on line 47
2000 km po vode do Amsterdamu, plavba






   

Na mori

Napísal Milan, 13.8.2010 23:51, Pridaj príspevok do diskusie

Ráno vyrážame smerom k železničnému mostu v Emdene. Okrem nás tam nie je žiadna loď.
Trúbime, chaosime, Žaba behá po moste, ale či sa nakoniec otvorí netušíme. Presne v 8:55 sa most otvorí a ako jediná loď smerujeme z Emdenu smerom k moru. Loďou prejdeme ešte veľký prístav plný lodí rôznych veľkostí, vidíme lode, ktoré sa opravujú v suchých dokoch a smerujeme k morskej plavebnej komore.
Jedno je isté. Bude oveľa väčšia ako to, čo sme doteraz zažili a čo nás čaká v nej a za ňou? Po dostatočne dlhom krúžení pred otvorenou komorou sme dostali povolenie vplávať. Približujeme sa k pravému boku komory,keď sa celou komoru z ampliónu ozve ráznym hlasom niečo v zmysle "športová loď, vľavo".
Morská komora je síce obrovská, ale preplávanie ňou je úplne bezproblémové.
Vychádzame na more. Ak sa to tak dá nazvať možno 100km dlhý záliv severného mora. Plávame proti prílivu a je to cítiť. Spotreba nám stúpa na dvojnásobok, ale čakať na odliv pre nás nebolo akceptovateľné. Podľa jednej lode, ktorú sme stretli ešte v Aurichu im práve plavba proti prílivu takto zabrala celý deň. My však približne za 2 hodiny už vplávame do kanálu holandského mesta Delfzijl. 
More síce nebolo kľudné, ale zďaleka sme nezažili také vlny ako robia okrem iného vodné autobusy v Hamburgu.
 



Eems kanál

Napísal Milan, 13.8.2010 23:53, Pridaj príspevok do diskusie

Cez ďalšiu morskú komoru sa dostávame na kanál, ktorým smerujeme do mesta Groningen - jedného z najväčších miest na našej ceste. Na to, že je to už 8-ma komora na našej ceste nás i tak dokáže prekvapiť. Priamo cez komoru prechádza zdvíhací most a do komory sa ku nám vtrepká plachetnica, takým spôsobom, že aj my aj ona sme pritlačení na opačné boky komory no medzi nami dvoma je menej ako pol metra miesta. Kanál, po ktorom sa plavíme je oveľa širši ako Ems Jade kanál a je na ňom aj úplne iná premávka. Zavesíme sa za veľkú nákladnú loď, čo nám zabezpečí, že nás všade čaká otvárací most. Teda až do chvíle, keď dôjdeme k mostu, kde už z jednej aj druhej strany stoja rôzne lode no most sa akosi neotvára a neotvára. Jedna veľká nákladna loď neuveriteľnej dĺžky vyzerá, že je pomaly opretá o most, ako čaká na otvorenie. Neskôr sa dozvedáme, že v oblasti je výpadok elektriny. To sme v Nepále, či v Holandsku?
Ešte taká hodinka a doplavíme sa do Groningenu a tam sa to začne...


 



Groningen - hanba v maríne

Napísal Milan, 13.8.2010 23:59, Príspevky v diskusii (4)

Vplávali sme do Groningenu. Peťo za kormidlom kýva žienkam, čo sedia na múrikoch okolo vody. Obzeráme sa, či by sme nemohli centrum oboplávať, ale mosty sú pre nás príliš nízke. Nejaká žienka na nás kričí cez amplión. Chcela nás nalákať do maríny, kde boli miesta tak úzke a zaplnené, že som mal z toho hrôzu.
Kvôli vyšším cenám sme sa rozhodli ísť do inej maríny. Vplávanie žiaden problém, zopár otočiek po maríne, keď tu na mňa zrazu dakto kričí, že mám vojsť do parkovacieho miesta, kde by som sa nevtesnal ani teoreticky, nie to prakticky. Pre iné lode žiaden problém, ale pre túto "powerboat" sú manévre pri pomalej rýchlosti dosť problém.
Zopár krát sa poposúvam vpred a vzad na mieste, aby som sa udržal a všetko si poriadne obzrel, no prúd nás už tlačí bokom a to sa nedá vymanévrovať. Točiť sa dá len zadkom lode, predkom obmedzene. Ulička v maríne má šírku cca 8m a prúd nás bokom tlačí na zaparkované lode. Snažím sa z toho dostať, ale nedá sa.
Loď nie je schopná ísť pomalšie ako 7km/h a to je v takýchto tesných podmienkach riadne veľká rýchlosť. Na druhej strane ak nie je rýchlosť, nie je manévrovateľnosť a keď je manévrovateľnosť i tak nie je taká, že sa vieme točiť na mieste. Predok lode je úplne neovládateľný, zadok sa ako tak dá.
O chvíľu sa už veslom odrážame a čiastočne šúchame o megajachtu. Óoo aké šťastie, že majiteľ je niekde preč.
Všetci v maríne po nás čumákujú, ale žeby nám niekto pomohol, to nič. Po chvíli sa rozhodnem nacúvať na úplne iné miesto. Keď to vidí majiteľ lodičky vedľa ktorej sa chceme napratať, zdesene vybeháva von, že mu aspoň hodíme lano, aby nás predkom pritiahol k brehu, lebo zadok sa už ako tak podarilo zaparkovať. Jeho lodičku sme vďaka Tomčovi a Žabovi nešuchli, tí to v poslednej chvíli odrazili.
Ujko nás ani nepriviazal, len nás trochu pritiahol a tam nechal pohodené lano, nech si už poradíme ako vieme. Zjavne pokiaľ niekomu nejde o jeho loď, tak sa veľmi nenamáha pomáhať.
Hanbím sa na lodi, že z nej snáď ani nevyleziem, aj keď viem, že s tou loďou bol ten manéver takmer nemožný. To však ostatní nechápu a "hafenmajster" nás pekne zvozí, že sme totálni šuflikári a že máme zakázané ráno odísť bez toho, aby to on videl na vlastné oči. Nie, že mu zdemolujeme jachty v prístave.
No to bol zážitok... Som z toho nervózny ešte počas celej prehliadky inak celkom pekného mestečka. To nás upútalo nie len uličkami, kanálmi so zaparkovanými hausboatmi, ale aj tým, že je tu zjavne radikálne viac mladých ľudí ako v iných mestách.

... a hlavne mali tam lepšiu pizzu ako posledne ešte v Nemecku ...



 



Groningen ranný odchod

Napísal Milan, 15.8.2010 20:54, Príspevky v diskusii (1)

Ráno sme vyplávali z maríny úplne excelentne. Veď som nad tým tiež rozmýšľal už od včera ako to bude naj a v noci sme kvôli tomu otáčali loď. Manéver sa podaril. Cez úzke vodné uličky maríny vychádzame von na kanál. Ľudia z niektorých lodí nám kývu a lúčia sa s nami, akoby dávno zabudli na včerajšok, alebo nás vôbec nevideli, čo sme včera vyvádzali. V maríne sme tiež stretli nemcov, ktorí sa paralelne s nami plavia už od Aurichu. Žaba si s nimi pokecá, načerpáme od nich nejaké info a ide sa ďalej.
Hneď za marínou musíme prejsť plavebnú komoru. Keďže rôzne manévre nie je možné skúšať inak ako na ostro, skúšam pristávať v maríne väčšou rýchlosťou. Malé rýchlosti totiž celkom zvládame, ale tie sú nepoužiteľné pri rôznych vetroch a prúdoch. Pristávanie vyššou rýchlosťou kvalitne vydesí posádku, keď to do brehu tak trošku napálim a chvíľku sa o breh šuchneme.
Potom ešte kvalitne zachaosíme, keďže prúd nám stále berie predok, ktorým sa manévrovať nedá aj keď sa všetci snažia, no už nijako nedosiahnu na breh, aby sa o neho zachytili. Nakoniec pristávame k úplne opačnému brehu ako sme si pôvodne zvolili. Tu vidno, že pri rôznych manévroch je každá ruka, či noha potrebná.
Bohužiaľ nie je iný spôsob ako nacvičovať sťažené podmienky aj keď posádke som celkom zavaril a vzhľadom na hluk v lodi príkazy občas vydávam v takom kriku, že chudáci môžu mať všelijaké pocity.
V ďalšej komore potom na ukľudnenie posádky pristávam úplne jemnučko a od Žabu dokonca dostanem pochvalu :) Odmenu vo forme Kinder Bueno som si prezieravo zjedol už pred komorou.
 



Van Starkenborgh kanál

Napísal Milan, 15.8.2010 20:54, Pridaj príspevok do diskusie

Po kanály, ktorý nie je ničím extra zaujímavý si to pomaly valíme vpred. Motor bublá ak sa tak dá nazvať jeho dunivý zvuk a lodička ide rýchlosťou približne 9km za hodinu. Vonku v kuse pripeká, občas až nepríjemne, ale lepšie ako keby pršalo.
Občas sa po bokoch kanálu objavia krásne upravené záhradky končiace až vo vode s nemenej zaujímavými nehnuteľnosťami. Krásne pohľady.
Niekedy nám pred nosom zavrú most a my potom skúšame, či sa predsa len dá prejsť aj zavretý. Zatiaľ sa to vždy podarilo aj keď raz chýbalo len 20cm a vlajku by nám zobrala konštrukcia mosta.



Nákupy na vode

Napísal Milan, 15.8.2010 20:55, Pridaj príspevok do diskusie

Už od včera riešime, kde by sme natankovali loď. Všetci tvrdia, že najbližšia pumpa na vode je 4 až 6 hodín jazdy. My však vôbec netušíme, či prietokomer merá dobre a aká je realita v nádrži. "Hafenmajster" v Groningene nás posiela na 300m vzdialenú pumpu Shell pre autá a berie ako samozrejmosť, že so sebou nosíme kanister. Žaba odpovedá, že kanister samozrejme máme, neprizná však, že plný benzínu pre malý motor a teda nepoužiteľný na natankovanie nafty.
Tankovať 280l nádrž s 20l kanistrom z pumpy 300m vzdialenej to by bola asi iná zábava.
Počas jazdy mi intuícia napovie, aby som z kanálu zabočil do úplne nenápadnej vodnej uličky, maličkého prístavu pri meste Stroobe. A predstavte si. Pumpa na vode po cca 2h jazdy. Tankovanie síce v našom prípade znamená trošku komédiu, ktorú nebudem rozpisovať, ale nakoniec nás celkom potešilo. Podľa palubného počítača sme doteraz spotrebovali 162l nafty a tankujeme nakoniec len 135l a nádrže sú plné.
Priamo pri móle je nakoniec aj vstup do lodného obchodu, kde nakúpime ďalšie 4 fendre (odrazníky). Doteraz sme ich mali 6 a tetuška v Groningene sa na nás pozerala, že ich máme nejako málo, keď chceme ísť do tlačenice menom Amsterdam SAIL.
Neskôr z paluby lode pozorujeme ešte 2 kaviarničky, kde sa dá priamo prikotviť a užívať si život zo súše, ale to už nie je pre nás. Tam nás chytá suchozemská choroba. Poniektorým sa na zemi všetko kýve a pevne sa už cítia len na rozhúpanej lodi - žeby sa z nás stávali  námorníci ? :).



Obed na vode

Napísal Milan, 15.8.2010 20:55, Pridaj príspevok do diskusie

Dnes nejako nestíhame plán, takže sme sa rozhodli zakotviť na veľkom jazere, s výhľadom na pieskovú pláž. Je tu kopa lodí a lodičiek a krížom cez jazero vedie plavebná dráha kanálu, po ktorom sa občas preplaví veľká nákladná loď. No proste atmosféra. Pod nami je len asi meter vody. Dnešný obed varí šéfkuchár Žaba s pomocníkom Tomčom a zas z toho kuká pekná dobrota. To je život... Čítam si poznámky v notebooku, ktoré mi pripomenú, že v Holandsku majú v nedeľu obchody zavreté. Treba sa poriadne najesť, kto vie, čo zo zásob urobíme zajtra.
Pre atmosféru na lodi ešte na želanie časti posádky vyberám našu vlajočku o rozmeroch 1,5x1 meter a hrdo ju vyvesujeme na anténu. Pri takejto vlajke už všetci naokolo vedia, z akej "višne" (Slovenska) sme spadli. I keď podľa doterajších skúseností je pre väčšinu ľudí takáto vlajka úplne neznáma a vidia ju prvý krát v živote. Na lodi určite.



Grou

Napísal Milan, 15.8.2010 20:56, Pridaj príspevok do diskusie

Nestíhame náš denný plán a preto zakotvíme v mestečku Grou asi hodinu pred miestom plánovaného pristátia. Vonku veje poriadny vietor a tak pristávanie nezvládame na prvý pokus. Po zakotvení medzi kolmi (zatiaľ sme boli vždy pri móle) uväzujeme loď až 6-timi lanami. Systém zjavne funguje a po celú veternú noc loď pevne drží. Okolo lode spravíme camper (domček z fólií) a dnu je tak príjemne, že nakoniec aj spím vonku na zadnej sedačke.
Prehliadka mesta ma fascinovala. Mestečko je úplne maličké bez nejakého extra života. Ten sa zjavne skončil už niekedy poobede. Ale tie domčeky, každý ma svoju históriu a sú naozaj veľmi romantické.
V maríne sme nenašli "hafenmajstra", takže zase parkujeme zadarmo. V praxi to však znamená, že ráno treba zdúchnuť ak nechceme platiť :) Keďže časovo nestíhame, tak je i tak naplánovaný odchod na ôsmu ráno. Už sa nám to skoré vstávanie nejako stáva pravidlom.



Plavba smer Lemmer

Napísal Milan, 15.8.2010 20:56, Pridaj príspevok do diskusie

Ráno za nezanedbateľného vetra odkotvujeme. Nevolíme najlepšiu alternatívu ale viac menej bez problémov odchádzame. O chvíľu sa preplavujeme vodným mostom a pod nami je diaľnica. Kanál princezny Margaréty, po ktorom sa plavíme často preteká väčšími jazerami, po holandsky moriami. V ich okolí veje silný vietor a robí vlny. Tie sa smerom k mestečku Lemmer, ktoré je už priamo na mori stále zväčšujú, vietor je stále silnejší. Premávka sa tiež zväčšuje. V jednom čase v dohľade a to viditeľnosť nie je práve najlepšia napočítam až 26 lodí a to všetko na kanály, nie na nejakom širokom jazere. Chvíľami to vyzerá ako na diaľnici.
Raz sa dokonca plavím natlačený len cca meter od bóje a 5 metrov odo mňa na druhej strane si to šinie velikánska nákladná loď.
Vlny sa stále zväčšujú a priplávanie do Lemmeru sa tak stáva vzrušujúcim zážitkom.
 



Lemmer stojí za to!

Napísal Milan, 15.8.2010 20:57, Pridaj príspevok do diskusie

Na okraji mestečka Lemmer vchádzame do vodného sídliska. Niečo ako naša vilová štvrť akurát miesto asfaltových ciest sú všade cesty vodné. Úžasné domčeky, perfektne upravené záhradky, kde sa dá v mnohom inšpirovať a pred každým domčekom ako inak zaparkovaná nejaká tá lodička. Pred niektorými 4m dlhý nafukovací čln, pred väčšinou skôr 10 metrová jachta, no a niekde aj riadny "krížnik".
Stále fúka dosť silný vietor a tak pristavíme v miestnej maríne na kus reči, že ako to vyzerá na mori (do Amsterdamu je to po mori už len 90km). Veľmi zhovorčivý tam nie sú, no pri náznakoch plavby cez more s našou loďou jasne naznačujú,že len blázni by sa aktuálne vybrali na more.
To je jasný signál, že musíme ísť alternatívnou cestou po kanáloch. Tie nám však môžu zabrať dosť času, takže vidím, že zajtra zas vstávame o ôsmej, aby sme ten Amsterdam stihli.
Pomaly vchádzame do útrob mestečka Lemmer a po obhliadke peknej pieskovej morskej pláže na chvíľu zakotvíme takmer v centre priamo vedľa ulice, kde sa prechádzajú ľudia a začíname variť a neskôr pochutnávať si na obede. Má to svoje čaro :) Povedľa nás v kuse chodí kvantum lodí väčšinou o dosť väčších rozmerov. Prejazd loďou centrom je časovo krátky, ale je to naozaj zážiťok. Teda ZÁŽITOK. Pre mňa asi najkrajši na trase, aj keď tlačenicu, akú sme tam zažili to by bolo aj na infarkt, ale zjavne som dnes v kľude všetko zvládal a neznervózňoval sa príliš zo všetkého naokolo, takže aj v tom vetre, čo tam fúkal som mal ruku pevnú a loďka poslúchala.
Snáď len ťuťmák otvárač mostov nevedel tu svoju "paprčku" s drevákom, do ktorého chcel hodiť Euro za otvorenie mosta poriadne natrčiť a kvôli nemu sme ošúchali loď o bok mostu.
Úplným centrom mesta sa plavíme sa pomedzi nábrežia s kaviarničkami v uzučkom kanále, kde spolu s nami, alebo oproti nám idú oveľa väčšie lode. Všade po bokoch kanálu sedia ľudia, pijú kávičku, pivo, diskutujú. My a s nami ďalšie lode im robíme atmosféru.
Koniec centra tvorí miniplavebná komora v akej by som bol najradšej sám. Keď sa do nej pomaly rútime zo zákruty už je v nej 7 lodí a to sa tam ešte máme vtrepkať my. Okolo celej komory stojí snáď 30 ľudí, pre ktorých to je miestna atrakcia. Ak teraz rozdrúzgam zopár lodí, tak možno budeme aj v miestnych novinách.
Komorníčka kričí "rýchlo, rýchlo", dvere do komory sa už pomaly zatvárajú a my ešte nie sme ani dnu. Privrú nás železné dvere, alebo pridám a prevalcujeme nejakú tu loď? Dnes ma však už nič nerozhádže a aj vďaka pomoci všetkých na lodi pristávame v komore ukážkovo aj keď tam už nie je takmer žiadne miesto.
Ľudia si obzerajú našu vlajku a o chvíľu už vyplávame do morského zálivu.
Len cca 500 metrov po mori a už sa treba vtlačiť do ďalšej plavebnej komory, ktorá vedie na kanál, tak aby sme zvyšok nebezpečného odkrytého mora obišli. Pred komorou je však lodná zápcha, fúka tam strašne silný vietor a manévre s loďou, ktoré tam predvádzame sú občas fakt zaujímavé.
Nakoniec vchádzame do komory a to ešte netušíme, že bude v niečom jedinečná. Postupne z nej vypustia až 5,5 metra vody a my zostávame v akejsi brudnej kamennej škatuli. Žaba v tom úžase takmer utopí v komore svoj papuče, ale naštastie sa záchranná akcia podarí.
Po otvorení dverí plavebnej komory už vidíme našu večernú trasu. Kanál lemovaný vysokou trávou, občas dokonca pretínajúci les bude našou cestou ďalšie 4 hodiny.
Tá sa nepredpokladane skončí o 19:20 pred plavebnou komorou, ktorú zavreli o 19:00. To pre nás znamená, že nespíme v žiadnej maríne, ale kempujeme v objatí lesov na malom jazierku pred plavebnou komorou.



« Novšie | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | Staršie »
Aktuálna pozícia:
Aktualizovaná priebežne z GPS tracklogu (cca raz za deň)

Najnovšia fotka:

Články po dňoch:

Články od:
 
© Tomco.sk