Strict Standards: Non-static method Configure::getInstance() should not be called statically in /nfsmnt/hosting1_2/2/2/22faefc2-42a2-42e8-9065-5fa3aa24e616/plavba.sk/web/amsterdam/cake/bootstrap.php on line 47
2000 km po vode do Amsterdamu, plavba






   

Hamburg II

Napísal Zaba, 15.8.2010 20:59, Pridaj príspevok do diskusie

  No, takže pokračujeme v Hamburgu. Ráno sme sa zobudili do krásneho slnečného
dňa, škoda len že to bolo o šiestej ráno a na budík. Šup, šup ranná hygiena a vyrážame na poznávaciu plavbu po Hamburgskom prístave a eventuálne ďalej k moru. No to ranné vstávanie nás tak odrovnalo, že Milan našiel najbližšiu marínu so zámerom odpočinúť si, naraňajkovať sa, prípadne dospať. Počasie sa dosť zhoršilo, zamračilo sa, padla hmla a začalo mrholiť. No proste čím skôr priraziť k mólu, uvariť praženicu, zaľahnúť a spať. Marína bola tak skoro ráno ľudoprázdna, takže nijaký havenmeister neotravoval ohľadom parkovacích poplatkov. Už sme sa začali  pomaly po raňajkách aj ukladať spať, keď Milanova intuícia (mimochodom o tomto šiestom zmysle na vyhľadávanie možných problémov a ich riešení ešte určite budete počuť a možno aj čítať v múdrých knihách) mu vnukla myšlienku pozrieť si hladiny prílivu a odlivu v Hamburgu a skontrolovať hĺbku pod loďou.
A hopla, pod loďou bolo pol metra vody a odliv mal klesnúť ešte o asi jeden meter. Krásne by sme pospali postupne všetci a zobudili by sme sa na to, ako loď sedí na dne maríny. Smiechu by sme sa asi nezdržali, hlavne majiteľ lode.
 Takže urýchlený úprk z maríny za pomoci záložného motora, hlavný by bol nebezpečne blízko dna a hľadať hlbšie miesto na prístátie a predriemanie sa. Po asi hodine jazdy smerom k moru Milan objavil peknú malú zátoku s piesočnou plážou a dostatočnou hĺbkou. Po prvý krát za náš výlet bola kotva v akcii. Fungovala. Dohodi sme sa že sa vystriedame na hliadke, ale nakoniec som zostal ja a Milan. Okolo sa plavili malé, veľké aj mega lode, na pláži sa prechádzajú ľudia so psami, šantili deti. Nakoniec som to už aj ja nevydržal a šiel som si ľahnúť. No a po prebudení ma čakalo jedno nemilé prekvapenie. Zrazu som mal istú formu morskej choroby. Neustále sa mi krutila hlava a videl som minimálne dvojmo. Des a hrôza. Aj keď som stál rovno v pokoji, stále som mal pocit že sa kývem a nedokázal som udržať pohľad upriamený na jednu vec. A keď sa loď zakývala, nebol som schopný ani sa trafiť do dverí. Veľmi zaujímavá skúsenosť.
  Našťastie tento môj stav postupne sám od seba odoznel a potom som už bol schopný normálne fungovať. Ale trvalo to takmer dva dni. Fuj.  
   No a samostatnou kapitolou nášho minivýletu do Hamburgu je samotný prístav. Vedel som že je to medzinárodný morský prístav so všetkým čo k tomu patrí. Ale aj tak ma dostal. Pri mólach rozmerov domov zakotvené obrovské transoceánske lode, kontajnerové prekladiská, móla pre osobné lode všetkých rozmerov, ale čo ma najviac dostalo boli autobusy. Nie také klasické, obyčajné, čo majú kolesá a jazdia po meste po ceste. Ale lode autobusy. Lode!! Všade v prístave boli móla, na ktorých čakali ľudia na svoj ľodobus. A bolo tam tých ľodobusov pekne veľa. Najvyššie číslo, aké som videl bola 62. Kapitáni, pardon šoféri loďobusov, boli teda pekný pretekári. Každú chvíľu nám križoval trasu niektorý z týchto Shumacherov na vode. A samozrejme na vode platí, že väčší má prednosť. V kombinácií s výletnými loďami, nákladnými loďami všetkých rozmerov, Pilotmi, športovými loďami a  nejakou tou pracovnou loďou správy prístavu to bolo niekedy pekné natesno. V jednom momente sme my predbiehali výletný parníček, nás predbiehal Pilot (loď lodivoda, väčšia ako naša, pekelne rýchla a pekelne vlnotvorná), oproti sa valila 20 000 tonová kontajnerová obluda, ju predbiehala menšia výletná loď a krížom cez toto všetko si to napálil loďobus plný ľudí. Pekne. Keby malo čo, tak by v tom momente na Milanovi osiveli všetky vlasy.
My sme totižto boli v tomto biliarde na vode tá najmenšie guľa. Prežili sme.
Ale tie vlny čo tam vznikli, boli úžasne. Mali podľa odhadu skúsenejších niečo pod dve metre. Maya sa na nich zmietala ako korková zátka v Hornáde. Ale je to dobrá a pevná loď, stavaná na väčšiu zátaž. Jej hranice sú ďalej ako naše.
  Takže toľko k Hamburgu, pokračujeme nabudúce ďaľšími zážitkami.
 
  PS: Začíname to zvládať (-:
 



Vytopená loď

Napísal Milan, 16.8.2010 21:30, Pridaj príspevok do diskusie

Večer sa riadne rozprší a prši aj v noci. Kvapčí aj cez plátenú vodotesnú strechu, takže ráno len zo svojho sedadla odčerpávam 1,5l vody. To sme však čakali. Vieme už kde sú na spojoch rôznych častí strechy nedokonalosti, ktoré pustia vodu. Čo sme nečakali, že voda sa dostane nejakými cestičkami aj do kuchynky, takže vytopí nejaké tie potraviny. Ráno sa dozvedám, že Tomčo a Žaba sa v noci zobudili na to, že im cez neutesnené dvierka kvapká na hlavu. V zadnej kapitánskej kajute samozrejme nie je žiaden problém :)
Stav vykonaných opráv overíme pri ďalšom daždi, alebo si ich overí druhá skupina na spiatočnej ceste :)
 



Smer tulene...

Napísal Milan, 16.8.2010 21:31, Príspevky v diskusii (1)

Náš dnešný plán stihnúť dôjsť do mesta Harderwijk je odvážny a časovo ťažko splniteľný. V Harderwijk je "tuleňárium" a delfinárium, o ktorom Tomčo sníva celú plavbu. Plavíme sa už viac po jazerách ako kanáloch. Tie majú veľkosť Šíravy, prípadne sú aj väčšie. Sú lemované plážami, kempingmi a marínami. Cestou prechádzame cez plavebnú komoru, pred ktorou je megazápcha. V čase nášho príchodu už pred komorou krúži, alebo čaká zakotvených asi 10 lodí a za nami prichádzajú ďalšie a ďalšie. Najprv si ani netrúfame vojsť dnu, no nakoniec sa natlačíme do nie práve najväčšej komory spolu s ďalšími 13-timi loďami. Dnu vchádzame takmer poslední, takže si zas musíme vyskúšať naše pristávacie schopnosti v obmedzených priestoroch. Preplavba je nakoniec bezproblémova. Za komorou dáme "plný kotol" (t.j. 1000 otáčok, lebo rýchlosť je obmedzená) a rýchlosťou okolo 10km za hodinu smerujeme k tuleňom...
Do Harderwijk dôjdeme pred 16-tou no marína i mestský prístav sú beznádejne zaplnené. Nakoniec dočasne zakotvíme na troch asi súkromných koloch v plavebnej dráhe na odbočke do maríny, no Tomčo zisťuje, že tuleňárium je nie len riadne drahé, ale o 16-tej bola tiež posledná možnosť ho navštíviť.
 



Nočná plavba

Napísal Milan, 17.8.2010 12:56, Príspevky v diskusii (1)

Za mestom Harderwijk preskúmame 3 maríny a zisťujeme, že vedľa jednej z nich je konečne free wifi a na to čakáme už 4 dni.
Vyjdeme teda cez bránku von z maríny, nahráme dáta do blogu a odpovieme na maily. Zrazu sa spustí dážď a my bežíme späť do maríny. Ejha! Bránka zamknutá. Peťo ju bez problémov preskočí, Tomčo tiež, no mne už bedňu, ktorú používame ako schodík nikto nepodrží a takmer sa tam rozdrúzgam.
Aktuálny čas 22:00 vonku total tma, v maríne žiaden "hafenmajster" a sprchy idú na nejaký čip. Do toho ešte prší. Jediná možnosť preplaviť sa cca 3km do inej maríny cez jazero. Týmto návrhom som tak nažhavil posádku, že už sa nijako nedá vycúvať. O chvíľu už Žaba hlavný osvetľovač kužeľom svetla vyhľadáva bóje ohraničujúce plavebnú dráhu na tmavej hladine. V skutočnosti však priťahuje stovky mušiek, takže zas extra príjemné to asi nie je. Na mňa pre zmenu prší cez predné okno, ktoré je kvôli lepšiemu výhľadu otvorené.
Po čase už predvádzame excelentný nočný pristávací manéver. Do maríny sme došli dostatočne neskoro, takže využívame všetky služby a zase neplatíme. Už sa nám to stáva pravidlom.
Neskôr sa ešte Žaba stratí v nočnej spleti prístavných mól maríny pri ceste zo sprchy na loď :)



Zážitky sa gradujú

Napísal Milan, 20.8.2010 10:08, Pridaj príspevok do diskusie

Ráno štandard útek z maríny o 7:30 ráno. Vstupujeme na kanál v daždi miestami až prudkom daždi. Celý kanál je zahalený v hmle. Do týchto šialených podmienok, keď cez predné "igelitové" okná našej plátenej strechy figu vidím sa postupne dvíha čím ďalej tým väčší vietor. Okolie tvoria kempingy obklopené úžasnými plážami. Nie však v tomto počasí. Vietor dvíha vlny. Tie sú miestami také, že Žaba v prednej kajute leží s vankúšom nie pod hlavou, ale nad hlavou (aby si ju neobúchal o strechu). Celé doobedu sa lodička zmieta v daždi, vetre a vlnách. Viditeľnosť je mizerná. Ešte, že máme všetky tie elektronické navigačné hračky.
Podmienky, pri ktorých by asi druhá skupina umierala od strachu prežíva táto skupina klasicky. Tomčo so Žabom vylihujú v prednej kajute, ako keby o nič nešlo. Teda vlastne robia predné ťažítka, aby loď lepšie rozrážala vlny.
Peťo pracuje na palube na notebooku nezávisle na výške vĺn a stará sa o moju pohodu. Teplý čajík v takejto plavbe len bodne.
Niekoľkohodinová plavba v takýchto podmienkach je nadmieru vyčerpávajúca.
Po obede vstupujeme do maríny mestečka Naarden. V maríne zadarmo natankujeme vodu, ktorá došla pri rannom čaji a ja sa kochám vecičkami, ktoré predávajú v jachtárskom obchode. Samozrejme neodchádzam naprázdno a pre potešenie námorníckej duše, ale hlavne maximálnu ochranu lodičky dokupujem ďalšie fendre. Ak sme žiaden fender nestratili tak máme lodičku ovešanú už 12-timi fendrami. Občas je v kanáloch a komorách taká tlačenica, že už to má svoj význam.
Tetuška v maríne tvrdí, že na mori, skadiaľ sme prišli fúka 6 stupňov Beauforta. To je vietor do 13 m/s. Pri mojich dokladoch nemám ani povolené vyplávať pri viac ako 4-ke, čo je vietor polovičnej sily.
 



Klasicky holandský Muiden

Napísal Milan, 20.8.2010 10:08, Pridaj príspevok do diskusie

Z Naardenu prejdeme asi 8 km po nekľudnom mori do mestečka Muiden. Tam by sme chceli prespať a ráno zaútočiť na Amsterdam. Muiden je mestečko s krásnym zámkom na vode a klasickými holandskými domčekmi okolo tenkého kanálu, po ktorom sa plavíme. Celý Muiden je však beznádejne preplnený loďami. Všetko smeruje na Sail Amsterdam a nie je ani kde zakotviť. Vidíme prvú repliku starodávnej plachetnice a mnoho zaujímavých lodí.
Keďže nemáme kde zakotviť musíme ešte dnes postupovať ďalej. Cez more do Amsterdamu je to cca 15km, ale dnes už nechceme pokúšať osud. Volíme vnútrozemskú cestu kanálmi, síce o niekoľko km dlhšiu, ale naozaj perfektnú. Začíname improvizovať. Táto cesta nebola ani v alternatívnych trasách, ktoré som plánoval.
O chvíľu sa už plavíme úzkym kanálom centra mestečka Muiden a neskôr pokračujeme zopár kilometrov dlhým kanálom lemovaným hausboatmi nalepenými jeden na druhom. Úžasné pohľady.
 



Mestečko Weesp

Napísal Milan, 20.8.2010 10:08, Pridaj príspevok do diskusie

Po zopár kilometroch vstupujeme do mestečka Weesp. Unavený padám do postele, kým zvysok pripravuje neskorý obed. Neskôr sa preplavíme centrom mestečka. 3 eurá zmiznú v dreváku, ale preplavba je zas vzrušujúci zážitok. Neviem ako to prežívajú ostatní, keď sa len kochajú pohľadmi naokolo, ale pre mňa je to zážitok o to väčší, že tieto preplavby sú väčšinou dosť náročné na uriadenie lode v malých priestoroch a to nie je vždy práve ľahké.
 



Smer Amsterdam

Napísal Milan, 20.8.2010 10:09, Pridaj príspevok do diskusie

Za mestečkom Weesp sa napojíme na veľký kanál smerujúci do Amsterdamu. Kanál má nejako šialene rozbúrenú hladinu. Čím to je? Asi kombinácia rôznych faktorov. V každom prípade zažívame najväčšie vlny na našej plavbe, ktoré sa ešte odrážajú späť od bokov kanálu.
Žaba s Tomčom zapretí všetkými končatinami o rôzne výstupky v prednej kajute miestami vo vzduchu sa snažia robiť nejaké to ťažítko, nech loď lepšie rozrazí vlnu, no predok lode i tak vyletí o dva metre vyššie a o chvíľu už padá dole. Toto sa niekoľko krát zopakuje a z prednej kajuty počuť výkriky desu skombinované s výkrikmi smiechu a nadšenia.
Po niekoľkých kilometroch vplávame do Amsterdamu. Teda skôr do nejakých predmestí. Maríny skôr katasrofálnych úrovní jasne ukazujúce, že sme ešte zopár kilometrov od centra sú beznádejne zaplnené. Všade nám hovoria, že problémom je Amsterdam SAIL. Ako to už u nás býva zvykom nakoniec nájdeme marínu, kde už nikto nie je (správa maríny) a tak si vyberáme miesto a parkujeme "na čierno" a zase zadarmo. Už by som radšej platil, ako ráno zas vstávať o siedmej :)
 



Plavba cez Amsterdam

Napísal Milan, 20.8.2010 10:09, Pridaj príspevok do diskusie

Ráno vstávame a po ôsmej vyrážame hľadať nejaké parkovacie miesta v Amsterdame. Najprv chodíme len po prístavných bazénoch vedľa, ktorých stoja bytovky, pod ktorými sú zaparkované lode. Neskôr vchádzame na hlavný Amsterdamský kanál, kde sa lodná premávka zahusťuje. Vchádzame do okrajových častí centra, ale ďalej nás nepustí nízka podjazdná výška mostov. Do centra jedine pešo.
Maríny v Amsterdame sú beznádejne preplnené. Poteší ma aspoň, že chlapci sledujú okolie a vylovia z vody stratený fender z veľkej lode. Máme o jeden fender naviac. Po bokoch kanálu už vidno zakotvené niekolkosťažňové plachetnice vyššie ako niekoľko poschodové bytovky. Občas sa objaví parníček, či iná zaujímavá loď.
Amsterdamským kanálom sa plavíme ďalej smerom na približne 20km vzdialený IJMuiden. Z tohto miesta sa zajtra pohne sprievod lodí smerom na Amsterdam, v ktorom by sme radi boli. Kde však prespíme zostáva zatiaľ záhadou.
 



Vzrúšo v maríne Nauw-er-na

Napísal Milan, 20.8.2010 10:10, Pridaj príspevok do diskusie

Už poobede nachádzame miesto v maríne priamo pri vstupe. Pomaly sa zabývame a postupne zoznamujeme so životom v maríne. Najprv sa Tomčo skamaráti s posádkou vedľajšej impozantne pôsobiacej a majiteľom neustále do dokonalosti vylešťovanej 14m dlhej jachty. Večer zavítame do miestneho "podniku", ktorý tvorí kultúne centrum maríny. Tam sa večer kvalitne rozbieha. Navyše po chvíľke všetci vedia, že sme došli až zo Slovinska, alebo Slovenska? Veď to je jedno. Podstatné, že sme asi jediní neholanďania a na rozdiel od všetkých sme už týždne na plavbe :).
Nekonečnú, riadne dlhú a napätú partičku človeče rozohratú v tomto podniku vyhráva ako inak kapitán. Teda ja, Ja, JA :)
Jazykovo zdatnejší sa postupne zoznamujú s kadekým. Peťo sa krúti okolo "miss Harbour", peknej dcérušky majiteľa prístavu. Žaba sa dal do rečí so susedom z prístavu a tak obaja získavajú cenné informácie. Bez týchto info by sme si Sail neužili, lebo by nás nevpustili do sprievodu. To zároveň znamená, že zas vstávame o siedmej, lebo musíme ešte ráno dôjsť na štartovací bod. Do sprievodu sa totiž nedá pripojiť po ceste. Už sme z toho vstávania pekne unavení.
Holanďania sú celkom družní. Kecajú s nami, fotia sa, prípadne robia do našich fotiek somárske ušká. Pri pohľade na hodinky, ktoré ukazujú, že sme za polnocou ideme povine spať, aby sme ráno vstali.
 



« Novšie | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | Staršie »
Aktuálna pozícia:
Aktualizovaná priebežne z GPS tracklogu (cca raz za deň)

Najnovšia fotka:

Články po dňoch:

Články od:
 
© Tomco.sk