Ráno vstávame, balíme, upratujeme loď, posledné úpravy a prípravy, technická kontrola lode a doplnenie prevádzkových kvapalín. Štart!
Z maríny sa pripájame na hlavný kanál a tam už je pekne husto. Kopa lodí sa plaví smerom k plavebnej komore IJMuiden, skadiaľ sa pohne sprievod lodí.
Všetci si to šinú plnou parou, takže robia občas vlny, v ktorých sa len tak prevaľujeme z boku na bok a občas nás to pekne vytiahne zo smeru jazdy.
Cestou vidíme už pripravené zaparkované veľké niekoľko-sťažňové lode. Okrem mega lodí sú všetky menšie lode holandské, sme tam s našou vlajkou asi výnimkou.
Všetci nám kývu a my kýveme im. Pred komorou sa to maximálne zahusťuje.
V strede plavebnej dráhy stojí asi 40m dlhý remorkér výšky 4 poschodového domu, ktorý má len jedinú funkciu. Tvorí niekoľko tisíc watovú plávajúcu reprosúpravu a spúšťa disco na vode.
Prvý krát parkujeme pre nás novým spôsobom. Keďže breh už nie je voľný priväzujeme sa bokom o inú loď. Neskôr sa o nás na druhom boku priväzuje ďalšia loď.
Ponad celú tu maškarádu krúžia vrtulníky, hliadkujú lode prvej pomoci a celé sa to zahusťuje a zahusťuje. Zo všetkých smerov sa zbierajú lode. Zo všadiaľ počuť lodné trúby. Atmosféra sa graduje.
 

Šialené zvuky lodnýcb trúb sa rozoznejú zo všetkých smerov. Z komory vyrazia 2 policajné lode výšky 2 poschodového bloku a rozháňajú svojim pohybom všetky lode, čo im stoja v ceste. Za nimi sa z komory vynorí remorkér ešte väčších rozmerov no ten na lane ťahá trojsťažník, ktorého výška sa už blíži k 7 poschodovému bloku. Táto plachetnica už je tak veľká, že v tomto kanály  nie je schopná manévrovať pomedzi ostatné menšie lode sama.
Množstvo lodí všetkých rozmerov sa zaradí za túto veľkú krásku a začína tvoriť sprievod SAIL AMSTERDAM 2010.
Postupne z komory vychádzajú ďalšie a ďalšie lode a k nim sa pripája stále viac a viac lodičiek od 3 metrových nafukovacích člnov, cez zopár desať metrov dlhé jachty až po plachetnice rôznych rozmerov.
Z bočných kanálov sa pripájajú ďalšie mega plachetnice, repliky historických lodí, parníčky a parníky a rôzne výletné lode. Premávka v kanále sa drasticky zahusťuje a chvíľkami konštatujem, že toto je maturita na vode. Plavíme sa tesne povedľa plachetníc veľkostí paneláku. Neskutočná tlačenica. Lode všetkých veľkostí a tvarov. Chvíľami sa plavíme popred špic velikánskej vojenskej lode. Zážitky ťažko popísateľné.
O chvíľu plávajúce kvetinárstvo. To čo vidíme na vode sú lode všetkých možných veľkostí a kategórií. Jedna loď je plná nejakých šejkov, podľa vlajky Kuvajt? :)
Po celú jazdu brehy lemujú tisícky ľudí. Vyzerá to ako keby vyhlásili štátny sviatok.
Našou najpomalšou možnou jazdou i tak pomaly obehávame väčšinu lodí a medzi prvými vplávame po asi 4 hodinách jazdy v sprievode do Amsterdamu.
Z tisícky ľudí na brehu na nás kýva nejaká ružová čiapočka.
Pristávame priamo na Amsterdamskej vodnej diaľnici blízko centra Amsterdamu. Loď poriadne uviažeme, lebo sa šialene mätá hore a dole od vĺn, ktoré neustále prichádzajú od lodí, čo sa plavia okolo.
Tú plavbu proste treba zažiť, je to niečo, čo sa ťažko popíše.
Od dnes má všetko iný rozmer. To, čomu sme prvé dni vraveli tlačenica lodí už je pre nás banalita. Dnes už zvládame iné manévre. Na plavbu sme vyrážali vyzbrojení až 13 fendrami po tom, ako nás tetuška v maríne v Groningene vysmiala, že na SAIL je 6 fendrov málo. Počas celej plavby sma sa o nikoho ani nešuchli a občas boli medzi loďami medzery menšie ako meter. Maturita úspešne zložená :)
 

Ružová čiapočka, ktorá nám kývala z brehu nebol nikto iný ako Alenka s Bertym. Kamaráti zo Slovenska, s ktorými sa stretneme v Amsterdame... Vzrušujúce.
Bohužiaľ naše parkovanie blízko centra bolo od centra blízko len vzdušnou čiarou. Sme síce v centre diania Amsterdam Sail na zopár krokov od zaparkovaných megaplachetníc a ďalších zaujímavých lodí, ale vďaka týmto lodiam v Amsterdame rozobrali pre nás dosť dôležitý most. Cesta do centra sa tak drasticky predlžuje a naša dnešná obhliadka Amsterdamu extrémne preplneného ľuďmi sa končí totálnou únavou po zopár hodinách chodenia.
Stihli sme však aspoň zájsť na hlavné námestie, obísť zopár ulíc, uličiek, kanálov i tenkých kanálikov ako v Benátkach.

Večer sedíme na lodi a čakáme na plánovaný ohňostroj. Mólo okolo lode sa prepĺňa ľuďmi, ktorí nám čumia rovno do kokpitu.
Tak som si povedal, že sme v Amsterdame, veľkom meste...
Že Amsterdam Sail je jedna z najväčších akcií tohto druhu v Európe...
Proste, že ten ohňostroj bude asi trochu lepší ako silvestrovský ohňostroj v Košiciach. No pravdu povediac svoj predpoklad som si overil už po zopár sekundách a to sa ten ohňostroj gradoval ešte dobrých 15 minút. Takýto ohňostroj už asi na Slovensku nikdy neuvidím. Vo vzduchu asi skončili tony výbušnín.
Nepopísateľné a úžasné... Oplatilo sa zostať a pozorovať tú show.
Celá posádka by najradšej šla večer spať do maríny, ale zamietam im to. Necítim sa na nočnú plavbu a nepovažujem to z rôznych dôvodov aktuálne za bezpečné a možné. Budú musieť prespať vo vlnách na dosť rozhúpanej lodi navyše bez WC a sprchy.
 

Večer ešte zisťujeme, že sa niekto počas našej obhliadky Amsterdamu pokúšal dostať do lode. Odlomil nám kúsok zámku, avšak dnu sa našťasie nedostal a zámok stále plní svoju funkciu.
Som z toho dosť znechutený.
 

Po ohňostroji je už všade tma, hlavný kanál je plný lodí a ja hodnotím, že prespíme pri móle, kde sme už celkom kvalitne uviazaní. Posádka práve spokojná nie je, lebo s loďou pekne hádže, obíjame sa o mólo, húpeme sa hore a dole, ale vybrať sa teraz do tmy nočnou plavbou do maríny hodnotím ako nebezpečnejšie ako pretrpieť jednu noc. Pohyby lode vzhľadom na to, že je uviazaná o mólo, ale zároveň je o nás uviazaná iná loď sú nepredpokladané trhané. Ja jediný sa škodoradostne teším, źe posádka si užije konečne noc ako na mori, spolu so mnou. A to si naozaj užije.
Okrem toho, že sa to v kuse húpe, si to v noci okolo nás plnou rýchlosťou páli nejaka nákladná loď.
Doslovne ma vyšmarí z postele spolu s Tomčom a Žabom.
Blízko nás zaparkované doteraz pevne stojace nákladné lode vážiace zopár ton, sa nebezpečne rozkývu. Našich 7 fendrov (odrazníkov) na strane móla nestíha plniť svoju funkciu a loď tupo naráža jednou hranou o breh.
Po tom ako sa situácia ukľudní už radšej spím na čerstvom vzduchu na palube.
 

2 dni chodenia po Amsterdame nás na smrť vyničili. Nabehali sme desiatky kilometrov v megatlačenici ľudí. Toľko ľudí som snáď videl len v Indii. Red Light district nás trošku osviežil a presvedčil o tom, že v Amsterdame je všetko možné. Čuracie búdky priamo na ulici šokli druhú skupinu. Tomčo si splnil svoj malý sen a našiel v Amsterdame kešku. No a mne stačilo, že sme v kuse chodili okolo rôznych kanálov, povedľa nás chodili bicykle, autá, lode a to všetko vytváralo jedinečnú amosféru. Raz dokonca okolo nás prešla pojazdná piváreň, poháňaná ľudskou silou.
Urobili sme si jedinečnú preplavbu všetkými zákutiami, kde parkovali všetky Sail lode a nakoniec sme predsa videli aj ponorku.