Strict Standards: Non-static method Configure::getInstance() should not be called statically in /nfsmnt/hosting1_2/2/2/22faefc2-42a2-42e8-9065-5fa3aa24e616/plavba.sk/web/amsterdam/cake/bootstrap.php on line 47
10. deň našej plavby do Amsterdamu






   

10. deň našej plavby

Groningen ranný odchod

Napísal milan, 2010-08-15 20:54:02

Ráno sme vyplávali z maríny úplne excelentne. Veď som nad tým tiež rozmýšľal už od včera ako to bude naj a v noci sme kvôli tomu otáčali loď. Manéver sa podaril. Cez úzke vodné uličky maríny vychádzame von na kanál. Ľudia z niektorých lodí nám kývu a lúčia sa s nami, akoby dávno zabudli na včerajšok, alebo nás vôbec nevideli, čo sme včera vyvádzali. V maríne sme tiež stretli nemcov, ktorí sa paralelne s nami plavia už od Aurichu. Žaba si s nimi pokecá, načerpáme od nich nejaké info a ide sa ďalej.
Hneď za marínou musíme prejsť plavebnú komoru. Keďže rôzne manévre nie je možné skúšať inak ako na ostro, skúšam pristávať v maríne väčšou rýchlosťou. Malé rýchlosti totiž celkom zvládame, ale tie sú nepoužiteľné pri rôznych vetroch a prúdoch. Pristávanie vyššou rýchlosťou kvalitne vydesí posádku, keď to do brehu tak trošku napálim a chvíľku sa o breh šuchneme.
Potom ešte kvalitne zachaosíme, keďže prúd nám stále berie predok, ktorým sa manévrovať nedá aj keď sa všetci snažia, no už nijako nedosiahnu na breh, aby sa o neho zachytili. Nakoniec pristávame k úplne opačnému brehu ako sme si pôvodne zvolili. Tu vidno, že pri rôznych manévroch je každá ruka, či noha potrebná.
Bohužiaľ nie je iný spôsob ako nacvičovať sťažené podmienky aj keď posádke som celkom zavaril a vzhľadom na hluk v lodi príkazy občas vydávam v takom kriku, že chudáci môžu mať všelijaké pocity.
V ďalšej komore potom na ukľudnenie posádky pristávam úplne jemnučko a od Žabu dokonca dostanem pochvalu :) Odmenu vo forme Kinder Bueno som si prezieravo zjedol už pred komorou.
 

Van Starkenborgh kanál

Napísal milan, 2010-08-15 20:54:33

Po kanály, ktorý nie je ničím extra zaujímavý si to pomaly valíme vpred. Motor bublá ak sa tak dá nazvať jeho dunivý zvuk a lodička ide rýchlosťou približne 9km za hodinu. Vonku v kuse pripeká, občas až nepríjemne, ale lepšie ako keby pršalo.
Občas sa po bokoch kanálu objavia krásne upravené záhradky končiace až vo vode s nemenej zaujímavými nehnuteľnosťami. Krásne pohľady.
Niekedy nám pred nosom zavrú most a my potom skúšame, či sa predsa len dá prejsť aj zavretý. Zatiaľ sa to vždy podarilo aj keď raz chýbalo len 20cm a vlajku by nám zobrala konštrukcia mosta.

Nákupy na vode

Napísal milan, 2010-08-15 20:55:06

Už od včera riešime, kde by sme natankovali loď. Všetci tvrdia, že najbližšia pumpa na vode je 4 až 6 hodín jazdy. My však vôbec netušíme, či prietokomer merá dobre a aká je realita v nádrži. "Hafenmajster" v Groningene nás posiela na 300m vzdialenú pumpu Shell pre autá a berie ako samozrejmosť, že so sebou nosíme kanister. Žaba odpovedá, že kanister samozrejme máme, neprizná však, že plný benzínu pre malý motor a teda nepoužiteľný na natankovanie nafty.
Tankovať 280l nádrž s 20l kanistrom z pumpy 300m vzdialenej to by bola asi iná zábava.
Počas jazdy mi intuícia napovie, aby som z kanálu zabočil do úplne nenápadnej vodnej uličky, maličkého prístavu pri meste Stroobe. A predstavte si. Pumpa na vode po cca 2h jazdy. Tankovanie síce v našom prípade znamená trošku komédiu, ktorú nebudem rozpisovať, ale nakoniec nás celkom potešilo. Podľa palubného počítača sme doteraz spotrebovali 162l nafty a tankujeme nakoniec len 135l a nádrže sú plné.
Priamo pri móle je nakoniec aj vstup do lodného obchodu, kde nakúpime ďalšie 4 fendre (odrazníky). Doteraz sme ich mali 6 a tetuška v Groningene sa na nás pozerala, že ich máme nejako málo, keď chceme ísť do tlačenice menom Amsterdam SAIL.
Neskôr z paluby lode pozorujeme ešte 2 kaviarničky, kde sa dá priamo prikotviť a užívať si život zo súše, ale to už nie je pre nás. Tam nás chytá suchozemská choroba. Poniektorým sa na zemi všetko kýve a pevne sa už cítia len na rozhúpanej lodi - žeby sa z nás stávali  námorníci ? :).

Obed na vode

Napísal milan, 2010-08-15 20:55:35

Dnes nejako nestíhame plán, takže sme sa rozhodli zakotviť na veľkom jazere, s výhľadom na pieskovú pláž. Je tu kopa lodí a lodičiek a krížom cez jazero vedie plavebná dráha kanálu, po ktorom sa občas preplaví veľká nákladná loď. No proste atmosféra. Pod nami je len asi meter vody. Dnešný obed varí šéfkuchár Žaba s pomocníkom Tomčom a zas z toho kuká pekná dobrota. To je život... Čítam si poznámky v notebooku, ktoré mi pripomenú, že v Holandsku majú v nedeľu obchody zavreté. Treba sa poriadne najesť, kto vie, čo zo zásob urobíme zajtra.
Pre atmosféru na lodi ešte na želanie časti posádky vyberám našu vlajočku o rozmeroch 1,5x1 meter a hrdo ju vyvesujeme na anténu. Pri takejto vlajke už všetci naokolo vedia, z akej "višne" (Slovenska) sme spadli. I keď podľa doterajších skúseností je pre väčšinu ľudí takáto vlajka úplne neznáma a vidia ju prvý krát v živote. Na lodi určite.

Grou

Napísal milan, 2010-08-15 20:56:07

Nestíhame náš denný plán a preto zakotvíme v mestečku Grou asi hodinu pred miestom plánovaného pristátia. Vonku veje poriadny vietor a tak pristávanie nezvládame na prvý pokus. Po zakotvení medzi kolmi (zatiaľ sme boli vždy pri móle) uväzujeme loď až 6-timi lanami. Systém zjavne funguje a po celú veternú noc loď pevne drží. Okolo lode spravíme camper (domček z fólií) a dnu je tak príjemne, že nakoniec aj spím vonku na zadnej sedačke.
Prehliadka mesta ma fascinovala. Mestečko je úplne maličké bez nejakého extra života. Ten sa zjavne skončil už niekedy poobede. Ale tie domčeky, každý ma svoju históriu a sú naozaj veľmi romantické.
V maríne sme nenašli "hafenmajstra", takže zase parkujeme zadarmo. V praxi to však znamená, že ráno treba zdúchnuť ak nechceme platiť :) Keďže časovo nestíhame, tak je i tak naplánovaný odchod na ôsmu ráno. Už sa nám to skoré vstávanie nejako stáva pravidlom.

Plavba smer Lemmer

Napísal milan, 2010-08-15 20:56:44

Ráno za nezanedbateľného vetra odkotvujeme. Nevolíme najlepšiu alternatívu ale viac menej bez problémov odchádzame. O chvíľu sa preplavujeme vodným mostom a pod nami je diaľnica. Kanál princezny Margaréty, po ktorom sa plavíme často preteká väčšími jazerami, po holandsky moriami. V ich okolí veje silný vietor a robí vlny. Tie sa smerom k mestečku Lemmer, ktoré je už priamo na mori stále zväčšujú, vietor je stále silnejší. Premávka sa tiež zväčšuje. V jednom čase v dohľade a to viditeľnosť nie je práve najlepšia napočítam až 26 lodí a to všetko na kanály, nie na nejakom širokom jazere. Chvíľami to vyzerá ako na diaľnici.
Raz sa dokonca plavím natlačený len cca meter od bóje a 5 metrov odo mňa na druhej strane si to šinie velikánska nákladná loď.
Vlny sa stále zväčšujú a priplávanie do Lemmeru sa tak stáva vzrušujúcim zážitkom.
 

Lemmer stojí za to!

Napísal milan, 2010-08-15 20:57:38

Na okraji mestečka Lemmer vchádzame do vodného sídliska. Niečo ako naša vilová štvrť akurát miesto asfaltových ciest sú všade cesty vodné. Úžasné domčeky, perfektne upravené záhradky, kde sa dá v mnohom inšpirovať a pred každým domčekom ako inak zaparkovaná nejaká tá lodička. Pred niektorými 4m dlhý nafukovací čln, pred väčšinou skôr 10 metrová jachta, no a niekde aj riadny "krížnik".
Stále fúka dosť silný vietor a tak pristavíme v miestnej maríne na kus reči, že ako to vyzerá na mori (do Amsterdamu je to po mori už len 90km). Veľmi zhovorčivý tam nie sú, no pri náznakoch plavby cez more s našou loďou jasne naznačujú,že len blázni by sa aktuálne vybrali na more.
To je jasný signál, že musíme ísť alternatívnou cestou po kanáloch. Tie nám však môžu zabrať dosť času, takže vidím, že zajtra zas vstávame o ôsmej, aby sme ten Amsterdam stihli.
Pomaly vchádzame do útrob mestečka Lemmer a po obhliadke peknej pieskovej morskej pláže na chvíľu zakotvíme takmer v centre priamo vedľa ulice, kde sa prechádzajú ľudia a začíname variť a neskôr pochutnávať si na obede. Má to svoje čaro :) Povedľa nás v kuse chodí kvantum lodí väčšinou o dosť väčších rozmerov. Prejazd loďou centrom je časovo krátky, ale je to naozaj zážiťok. Teda ZÁŽITOK. Pre mňa asi najkrajši na trase, aj keď tlačenicu, akú sme tam zažili to by bolo aj na infarkt, ale zjavne som dnes v kľude všetko zvládal a neznervózňoval sa príliš zo všetkého naokolo, takže aj v tom vetre, čo tam fúkal som mal ruku pevnú a loďka poslúchala.
Snáď len ťuťmák otvárač mostov nevedel tu svoju "paprčku" s drevákom, do ktorého chcel hodiť Euro za otvorenie mosta poriadne natrčiť a kvôli nemu sme ošúchali loď o bok mostu.
Úplným centrom mesta sa plavíme sa pomedzi nábrežia s kaviarničkami v uzučkom kanále, kde spolu s nami, alebo oproti nám idú oveľa väčšie lode. Všade po bokoch kanálu sedia ľudia, pijú kávičku, pivo, diskutujú. My a s nami ďalšie lode im robíme atmosféru.
Koniec centra tvorí miniplavebná komora v akej by som bol najradšej sám. Keď sa do nej pomaly rútime zo zákruty už je v nej 7 lodí a to sa tam ešte máme vtrepkať my. Okolo celej komory stojí snáď 30 ľudí, pre ktorých to je miestna atrakcia. Ak teraz rozdrúzgam zopár lodí, tak možno budeme aj v miestnych novinách.
Komorníčka kričí "rýchlo, rýchlo", dvere do komory sa už pomaly zatvárajú a my ešte nie sme ani dnu. Privrú nás železné dvere, alebo pridám a prevalcujeme nejakú tu loď? Dnes ma však už nič nerozhádže a aj vďaka pomoci všetkých na lodi pristávame v komore ukážkovo aj keď tam už nie je takmer žiadne miesto.
Ľudia si obzerajú našu vlajku a o chvíľu už vyplávame do morského zálivu.
Len cca 500 metrov po mori a už sa treba vtlačiť do ďalšej plavebnej komory, ktorá vedie na kanál, tak aby sme zvyšok nebezpečného odkrytého mora obišli. Pred komorou je však lodná zápcha, fúka tam strašne silný vietor a manévre s loďou, ktoré tam predvádzame sú občas fakt zaujímavé.
Nakoniec vchádzame do komory a to ešte netušíme, že bude v niečom jedinečná. Postupne z nej vypustia až 5,5 metra vody a my zostávame v akejsi brudnej kamennej škatuli. Žaba v tom úžase takmer utopí v komore svoj papuče, ale naštastie sa záchranná akcia podarí.
Po otvorení dverí plavebnej komory už vidíme našu večernú trasu. Kanál lemovaný vysokou trávou, občas dokonca pretínajúci les bude našou cestou ďalšie 4 hodiny.
Tá sa nepredpokladane skončí o 19:20 pred plavebnou komorou, ktorú zavreli o 19:00. To pre nás znamená, že nespíme v žiadnej maríne, ale kempujeme v objatí lesov na malom jazierku pred plavebnou komorou.

Hamburg II

Napísal zaba, 2010-08-15 20:59:20

  No, takže pokračujeme v Hamburgu. Ráno sme sa zobudili do krásneho slnečného
dňa, škoda len že to bolo o šiestej ráno a na budík. Šup, šup ranná hygiena a vyrážame na poznávaciu plavbu po Hamburgskom prístave a eventuálne ďalej k moru. No to ranné vstávanie nás tak odrovnalo, že Milan našiel najbližšiu marínu so zámerom odpočinúť si, naraňajkovať sa, prípadne dospať. Počasie sa dosť zhoršilo, zamračilo sa, padla hmla a začalo mrholiť. No proste čím skôr priraziť k mólu, uvariť praženicu, zaľahnúť a spať. Marína bola tak skoro ráno ľudoprázdna, takže nijaký havenmeister neotravoval ohľadom parkovacích poplatkov. Už sme sa začali  pomaly po raňajkách aj ukladať spať, keď Milanova intuícia (mimochodom o tomto šiestom zmysle na vyhľadávanie možných problémov a ich riešení ešte určite budete počuť a možno aj čítať v múdrých knihách) mu vnukla myšlienku pozrieť si hladiny prílivu a odlivu v Hamburgu a skontrolovať hĺbku pod loďou.
A hopla, pod loďou bolo pol metra vody a odliv mal klesnúť ešte o asi jeden meter. Krásne by sme pospali postupne všetci a zobudili by sme sa na to, ako loď sedí na dne maríny. Smiechu by sme sa asi nezdržali, hlavne majiteľ lode.
 Takže urýchlený úprk z maríny za pomoci záložného motora, hlavný by bol nebezpečne blízko dna a hľadať hlbšie miesto na prístátie a predriemanie sa. Po asi hodine jazdy smerom k moru Milan objavil peknú malú zátoku s piesočnou plážou a dostatočnou hĺbkou. Po prvý krát za náš výlet bola kotva v akcii. Fungovala. Dohodi sme sa že sa vystriedame na hliadke, ale nakoniec som zostal ja a Milan. Okolo sa plavili malé, veľké aj mega lode, na pláži sa prechádzajú ľudia so psami, šantili deti. Nakoniec som to už aj ja nevydržal a šiel som si ľahnúť. No a po prebudení ma čakalo jedno nemilé prekvapenie. Zrazu som mal istú formu morskej choroby. Neustále sa mi krutila hlava a videl som minimálne dvojmo. Des a hrôza. Aj keď som stál rovno v pokoji, stále som mal pocit že sa kývem a nedokázal som udržať pohľad upriamený na jednu vec. A keď sa loď zakývala, nebol som schopný ani sa trafiť do dverí. Veľmi zaujímavá skúsenosť.
  Našťastie tento môj stav postupne sám od seba odoznel a potom som už bol schopný normálne fungovať. Ale trvalo to takmer dva dni. Fuj.  
   No a samostatnou kapitolou nášho minivýletu do Hamburgu je samotný prístav. Vedel som že je to medzinárodný morský prístav so všetkým čo k tomu patrí. Ale aj tak ma dostal. Pri mólach rozmerov domov zakotvené obrovské transoceánske lode, kontajnerové prekladiská, móla pre osobné lode všetkých rozmerov, ale čo ma najviac dostalo boli autobusy. Nie také klasické, obyčajné, čo majú kolesá a jazdia po meste po ceste. Ale lode autobusy. Lode!! Všade v prístave boli móla, na ktorých čakali ľudia na svoj ľodobus. A bolo tam tých ľodobusov pekne veľa. Najvyššie číslo, aké som videl bola 62. Kapitáni, pardon šoféri loďobusov, boli teda pekný pretekári. Každú chvíľu nám križoval trasu niektorý z týchto Shumacherov na vode. A samozrejme na vode platí, že väčší má prednosť. V kombinácií s výletnými loďami, nákladnými loďami všetkých rozmerov, Pilotmi, športovými loďami a  nejakou tou pracovnou loďou správy prístavu to bolo niekedy pekné natesno. V jednom momente sme my predbiehali výletný parníček, nás predbiehal Pilot (loď lodivoda, väčšia ako naša, pekelne rýchla a pekelne vlnotvorná), oproti sa valila 20 000 tonová kontajnerová obluda, ju predbiehala menšia výletná loď a krížom cez toto všetko si to napálil loďobus plný ľudí. Pekne. Keby malo čo, tak by v tom momente na Milanovi osiveli všetky vlasy.
My sme totižto boli v tomto biliarde na vode tá najmenšie guľa. Prežili sme.
Ale tie vlny čo tam vznikli, boli úžasne. Mali podľa odhadu skúsenejších niečo pod dve metre. Maya sa na nich zmietala ako korková zátka v Hornáde. Ale je to dobrá a pevná loď, stavaná na väčšiu zátaž. Jej hranice sú ďalej ako naše.
  Takže toľko k Hamburgu, pokračujeme nabudúce ďaľšími zážitkami.
 
  PS: Začíname to zvládať (-:
 

<< Novšie
|
Staršie >>
Aktuálna pozícia:
Aktualizovaná priebežne z GPS tracklogu (cca raz za deň)

Najnovšia fotka:

Články po dňoch:

Články od:
 
© Tomco.sk