No, takže pokračujeme v Hamburgu. Ráno sme sa zobudili do krásneho slnečného
dňa, škoda len že to bolo o šiestej ráno a na budík. Šup, šup ranná hygiena a vyrážame na poznávaciu plavbu po Hamburgskom prístave a eventuálne ďalej k moru. No to ranné vstávanie nás tak odrovnalo, že Milan našiel najbližšiu marínu so zámerom odpočinúť si, naraňajkovať sa, prípadne dospať. Počasie sa dosť zhoršilo, zamračilo sa, padla hmla a začalo mrholiť. No proste čím skôr priraziť k mólu, uvariť praženicu, zaľahnúť a spať. Marína bola tak skoro ráno ľudoprázdna, takže nijaký havenmeister neotravoval ohľadom parkovacích poplatkov. Už sme sa začali  pomaly po raňajkách aj ukladať spať, keď Milanova intuícia (mimochodom o tomto šiestom zmysle na vyhľadávanie možných problémov a ich riešení ešte určite budete počuť a možno aj čítať v múdrých knihách) mu vnukla myšlienku pozrieť si hladiny prílivu a odlivu v Hamburgu a skontrolovať hĺbku pod loďou.
A hopla, pod loďou bolo pol metra vody a odliv mal klesnúť ešte o asi jeden meter. Krásne by sme pospali postupne všetci a zobudili by sme sa na to, ako loď sedí na dne maríny. Smiechu by sme sa asi nezdržali, hlavne majiteľ lode.
 Takže urýchlený úprk z maríny za pomoci záložného motora, hlavný by bol nebezpečne blízko dna a hľadať hlbšie miesto na prístátie a predriemanie sa. Po asi hodine jazdy smerom k moru Milan objavil peknú malú zátoku s piesočnou plážou a dostatočnou hĺbkou. Po prvý krát za náš výlet bola kotva v akcii. Fungovala. Dohodi sme sa že sa vystriedame na hliadke, ale nakoniec som zostal ja a Milan. Okolo sa plavili malé, veľké aj mega lode, na pláži sa prechádzajú ľudia so psami, šantili deti. Nakoniec som to už aj ja nevydržal a šiel som si ľahnúť. No a po prebudení ma čakalo jedno nemilé prekvapenie. Zrazu som mal istú formu morskej choroby. Neustále sa mi krutila hlava a videl som minimálne dvojmo. Des a hrôza. Aj keď som stál rovno v pokoji, stále som mal pocit že sa kývem a nedokázal som udržať pohľad upriamený na jednu vec. A keď sa loď zakývala, nebol som schopný ani sa trafiť do dverí. Veľmi zaujímavá skúsenosť.
  Našťastie tento môj stav postupne sám od seba odoznel a potom som už bol schopný normálne fungovať. Ale trvalo to takmer dva dni. Fuj.  
   No a samostatnou kapitolou nášho minivýletu do Hamburgu je samotný prístav. Vedel som že je to medzinárodný morský prístav so všetkým čo k tomu patrí. Ale aj tak ma dostal. Pri mólach rozmerov domov zakotvené obrovské transoceánske lode, kontajnerové prekladiská, móla pre osobné lode všetkých rozmerov, ale čo ma najviac dostalo boli autobusy. Nie také klasické, obyčajné, čo majú kolesá a jazdia po meste po ceste. Ale lode autobusy. Lode!! Všade v prístave boli móla, na ktorých čakali ľudia na svoj ľodobus. A bolo tam tých ľodobusov pekne veľa. Najvyššie číslo, aké som videl bola 62. Kapitáni, pardon šoféri loďobusov, boli teda pekný pretekári. Každú chvíľu nám križoval trasu niektorý z týchto Shumacherov na vode. A samozrejme na vode platí, že väčší má prednosť. V kombinácií s výletnými loďami, nákladnými loďami všetkých rozmerov, Pilotmi, športovými loďami a  nejakou tou pracovnou loďou správy prístavu to bolo niekedy pekné natesno. V jednom momente sme my predbiehali výletný parníček, nás predbiehal Pilot (loď lodivoda, väčšia ako naša, pekelne rýchla a pekelne vlnotvorná), oproti sa valila 20 000 tonová kontajnerová obluda, ju predbiehala menšia výletná loď a krížom cez toto všetko si to napálil loďobus plný ľudí. Pekne. Keby malo čo, tak by v tom momente na Milanovi osiveli všetky vlasy.
My sme totižto boli v tomto biliarde na vode tá najmenšie guľa. Prežili sme.
Ale tie vlny čo tam vznikli, boli úžasne. Mali podľa odhadu skúsenejších niečo pod dve metre. Maya sa na nich zmietala ako korková zátka v Hornáde. Ale je to dobrá a pevná loď, stavaná na väčšiu zátaž. Jej hranice sú ďalej ako naše.
  Takže toľko k Hamburgu, pokračujeme nabudúce ďaľšími zážitkami.
 
  PS: Začíname to zvládať (-:
 

V nedeľu večer sme prirazili Mayu v maríne v Hamburgu. Už samotný vjazd do Hamburgu bol zážitkom za všetky peniaze. Preplavili sme sa popod velikánsky most a hneď za ním sa zmenila mierka čo je veľké a čo je malé. Obrovské úväzníky rozmerov našej lode a na nich uviazané plávajúce obludy. Zrazu sme boli malá plastová biela riaditeľná plávajúca PET fľaša uprostred rušného prístavu. Vo vysielačke neustále niekto o niečo žiadal, oznamoval, prikazoval, lode sprava, zľava, zozadu a spredu. A ešte pre istotu aj Hamburgské vodné autobusy. Toto keď som videl, čo títo cowboji stvárajú s loďami 5x väčšími ako naša a plnými ľudí, pochopil som čo to znamená rušná lodná premávka. No ale podarilo sa, Milan to zvládol s istotou starého mnorského vlka - pristáli sme v marine ukážkovo, vzhľadom na to, že sme to robili po prvýkrát. Zabývali sme sa a šup ho na prieskum mesta. 
  Hamburg je zvláštny mix prístavu, veľkomesta, kanálov, historického centra, centrálneho námestia s obrovským jazerom miesto parku a jeho obyvateľov. Spolu to tvorí užasný guláš. My sme z neho ochutnalí len malinký kúsok. Ale aj tak to vo mne zanechalo úžasný dojem.
  Hneď po vylodení sa sme vyrazili do mesta, no teda ja, Peťo a Tomčo. Milan bol taký zničený z príjazdu do Hamburgu, že odmietol si obzrieť Hamburg a ostal na lodi "predýchať" zážitky z prístavu. My sme vybehli po moste z móla na pevnú zem a hor sa na poznávaciu prechádzku. S tou pevnou zemou v Hamburgu je to tiež zaujímavé. Človek totiž niekedy nevie, kedy na nej skutočne stojí. Ako prvú sme objavili akúsi vežu veľkej gotickej katedrály. Vybrali sme sa k nej. Keď sme sa k nej priblížili, niečo nám na nej nesedelo. Veža to síce bola impozantná, bohato zdobená, ale dóm akosi chýbal. bola to katedrála z ktorej sa zachovali len niektoré obvodové múry a veža. Pekné a zároveň smutné miesto pripomínajúce históriu mesta, obklopené súčasnou modernou architektúrou. Po prehliadke katedrály bez múrov sme sa vybrali hlbšie do mesta. Zjavne sme sa ocitli vo finančnom srdci Hamburgu, všade dookola to bola samá banka. Ale to sme ani netušili, ako excelentne Milan vybral marinu na prespatie v Hamburgu. Pár krát sme zabočili a ocitli sme sa na Ratshaus markete, teda na veľkom trhu ktorý je rovno pred hamburgskou radnicou. Vtedy bol síce úplne vyľudnený, ale Peťo tam objavil vhodný materiál na opravu niektorých častí lode. Ale to sme už počuli vzdialenú hudbu. Šli sme za ňou a objavili sme obrovské námestie plné ľudí, stánkov, hudobných stegeou a života.
  A tu sa začína ten pravý zážitok. To, čo sme objavili, bol totižto festival Hamburg Pride. Festival na podporu homosexualov a lesbičiek. Niečo také u nás ešte dlho neuvidíme. Ale pivo tam mali aj pre nás. Piotrovi nesieme inšpiratívny
darček. Poteší ho. Určite. Zaručene. Takže sme sa prešli po tomto cirkuse hore dole, ale o desiatej bol všade schluss, takže sme sa pomaly domotkali späť do
maríny. Bránku nám totižto zatvárali o jedenástej večer a potom by sme sa dnu dostávali veľmi zaujímavo pomocou rôznych lezeckých tecchník.

  Toľko ku večeru strávenom v Hambugu. Pokračovanie zaručené.
 
  PS: Pozdravujem všetkých čo nám držia palce a čítajú.